Monday 9 November 2009

Konkani Speech - Freddy Agnelo Fernandes (Global Goan Convention - Muscat 2009)

Goyem kaal, Goyem aiz, Goyem faleam astolem ?

Your Excellency, the Indian Ambasador to the Sultanat of Oman Mr. Anil Wadhwa, Amchea sogleamchea volkicho ani apurbayecho Goy’cho put, videxi aslolea Bharat Nagrikamcho Commissioner manadik Shri. Eduardo Faleiro, her mukeli Soire ani mojea bhou mogall Goy’karano. Aiz vhod khuxallkai ani obhiman maka bhogta tumchea mukar ubo ravun bagh ghevounk hea no-via ak’kea sonvsarant ximpodlolea Goy’karamchea maha-mellaveant, ani upkar attoitam Dr. Mario-ache, thannem maka ho soyoug dhilo mhunn. Hanv tumcho abbari Dr. Mario. Argam attoitam Oman Goy’karanche ani magtham tumkam uppot bessanvam sorgimchim.

Hanv tumkam ek prosn vichartam ani ravtam tumi to sogot eka tallen ditoleat mhunn, Ami Goy’kar ? Anik ek paut tumkam vichartam, ami Goy’kar ? Khosle Goy’kar ? Nizache Goy’kar, Hoi ami nizache Goy’kar, sarkem asa, punn ami thondanuch nizache Goy’kar mhunn ucharlear zaina, ami tem khorneanim dhakovunk zai, amchea holddeant asunk zia, poile swater niz Goy’karachem khaliz, niz Goy’karachi Konkani jib amchea thondant ani Goy’mattecho mog, husko ani dhasti dhavunk zai amchea rogtant, rakhunk ani samballunk amche Goy’mattek, nistor mon’xeanchea hatatlim, je Goy’mattek broxtacharan bhorun thicho bolathkar korunk sodtat, thedna-ki amchean mhunnonk zata, ki, oi ami niz Goy’kar mhunnon. Asa hem amche sovem ? Ami khosle Goy’kar ? Jivak borem dislem itke soggot niz Gay’kar hangasor asat tem polloun.

Maghtam amchea mukeli Pauneam ani heram Soiream thaim, thannim okmanit zauvchem nhoi, jedna hanv uloitam amchea aamdharam ani rajkarbaream-chea khortutam voir, punn tem borea monan, somzun ani nittai-er haddunk vavurunk moji khalti maghnim tumche sovem.

Amche Maim baxen ek mhunni asa “vellachi ghoddi ani somdirachi sukti bhorti, khonnakuch ravona” “time and tide waits for no men” he mhunnent soglemch sott asam. Hoi, mogall Goy’karamno, vellachi ghoddi ani somdirachi sukti bhorti khonnakuch ravona, faleam kitem astolem vo kitem zat’tlem, khonnachean sangonk zait ? Faleam khonnen pollelam ? Aicho dis gorjecho, aichem kam faleam keddinch soddchem nhoi, mhunn amchea purvozani amkam sanglam. Amcho ani amchea burgeamcho fuddar boro zat’tlo zalear aizuch ami vauvrunk zai, aichea kortutamchem amkam faleam mukamoll distolem. Vellachi ghoddi ani somdirachi sukti bhorti khonnakuch ravona ! Time and tide waits for no man.

Aiz ami ektovleam, somsarant ximpodlolea Goy’karamchea maha-mellaveant “Galfant asl’lo Goy’kar” ho hettu ghevun. Videxant asl’lea dor eka Goy’karachi chintnam ani sopnam asta, ami kedna Goyeam pavtole-gai mhunn, punn hatunt ek motto prosn uprasta, Goy’eant amkam kitem rauvta ? What awaits us in Goa ? Or what do we go back to ?

Adlea temparlem bangarachem Goyem amchem, irrvea zadhamni borlelem, ghirestkayechem bhandar tem aslem, tiche ankvar suropayecho ani sundortayecho onnbhov ghevunk, baile desantle toxech purai Bharatant rauvpi zantte toxe nentte axeta-let, udenttechem Roma-xar mhunn ucharlolem, Bharat desheachea mukuttar loklokit thik mhunn pacharlolem, turistamchem tikkan mhunn porgottlolem, kitleai pauvti bhetton, thanchi thaan (thirst) bago nasli, anikui bhettonk tim axetalim, bailo lok ximittacheo vhod imaroti pollounk eanat, nam mhunnon vingle dongor vo nixonton zallim mollam, bailo lok ganvchea nitol swast vathavoranak ani ankwar suropayek bulta, ani hench ami sambalunk ani vadovunk moji sorkara thaim maghnim, and it is the natural beauty of Goa that needs to protected, preserved, nourished and harnessed to develop our tourism industry.

Ami addlea tempachem jednam chinttanv, (the good old days) tednam amkam, amchea sadeponacho, udharponacho, mog-moipasacho ugdas ieta, khoslich dhasti nastonam jietalet, swast vathavaranacho, swas ghevun, nitol udik pieun, ghorchem pikoilem jevon jevun, ani somdirantlem tajem nustem khavun sukki asle. Soglem sovai aslem ani sompeponim mello, Ghoram amchim disa 24-voram ugtim aso, khonnui to zanv, vatsuream kednach portim naslim, te dis ekdomuch annondache asle. Aiz te dis amkam mevot-gai ? Aiz ami toxem khorunk xoktanv-gai ? Will we ever get those days back ? Nam, Aichi poristiti toxi nam. It is certainly different now. Unfortunately things have changed drastically.

Koslem duvens Goy’eank laglam ? Udorgotichea narrear amche irrve dongor ani zaddam nanch khorun udoileant, dongor foddun, xetam bhorun amchea peryavaranacho satyanas khela, vhod vhod imaroti bandun amchea disadispotea jivitache halo-val keleat, hea mega housing-ant, ghoram ghevunk Goy’karank putvota ? Nam, mogall Goy’karano, tor hem khonak ani kiteak bandthat ? He udorgothiche paunde nhoi, him noxtachi paulam zavun asa. Osli noxti udorgoth Goy’karank kityak zai ? Hanv mhunnona Goy’chi udorgoth zanvchi nhoi mhunn, but what we need is constructive development and not destructive development. Ami amchem atrun pollun amche paim sodunk zai. Ami 21-via xenkdeachi vatt thankthanv punn azzun-i amkam favo titli bijli ani ghoroz titlem udok Goy’karank poile swater mellona, zaite khelle ganvani loak sanjeche 5-hora fudden tube light-i pettoun dhovortat, kiteak, tilsanz zatoch teo pettonat, bijili pavona, toxench zaietch khelle ganvani “public” nolla-xim vo tankara-xim aidonachi vhodli khota (line) khorun, axen udkachi vhatt poletat, osle poristetent amcho sorkar maha-imarotimk khoxi porvangi dita ? Zait amche rajkarbari oslea ganvani azunhoi pavunk nant ?


Mina vorvim anik ek vhod odruxt Goy’cher ailolem asa, khudd amchea Vidhan Sobeant, zababdharechea mon’xan mutlam ki, zaite amche aamdhar ani montri akaidixer minant baghidar asat mhunn, azuni 40-sam voir akaidixer mina khonni-ni, min khaddit asat, hem itle sobemazar cholta astonnam, amcho sorkar kuddea-chem dhong ghevun asa. Bharatache Unch niyailayen (Supreme Court) hukum ghatlolo asa ki, khuichea-i “rakon mapllelea” swatimchea (protected areas) 1-Km bhountim, min khadunk zainam mhunn, totakpachi ghoxt mutlear, Peryavaran Mantralayan, oslea 3 (tin) zageancher min khadunk, Goy’eant porvangi dil’li asa. Unch niyailayecho kitem respet ?

Amche irrve dongor ani mollam amkam anik kitlo tem mhunn dhektolet te amchean sangonk zainam, hem orixit noxt amchea swast peryavarancho ani nitol vataverancho bosm kortolem. Bharat sorkarachi eauzon asa purai Bharatant zomniche 33% (tokke) irrve asche mhunn, aslolea tea ranache 50% (tokke) tor noxt khorun udiole, tor 33% khuiche urtole ? Sorkarachi hi eauzon Goy’chea peryavaranacheo khel-bai-io xeo distat. Sorkar cholovpi munisuch aplea sorkarache kaide moddtat tor, kaide anik kiteak ? Minachea vatharant zaiteo baim-eo sukleat, khondare, toleo ani zori pasun noxt zaleat, varea baxen, udokui mon’xakullak ekdomuch ghorjechem. Mon’xean, peryavarana borobor ani tichea sangata paul marchem, nhoi tor munis sandtolo, anik ek mhunni asa, “vetak cukot tor vaunvak sukta” uprant roddon faido nam. Udorgothchea nanvan, poixeamchea axen peryavaran noxt khorop sarkem nhoi, kiteak mon’xeakullacho fudhar peryavaranacheruch asa.

Ak’kea sonvsarak loak peryavaranam khatir zuzta punn amchea Goy’ant, khonakuch poddonk nam, ami peryavaranacho valor zanna zavun-uni to mandun ghenant. Poixeamche axen mon’xak khuddo kela, poixeamchea fuddem amkam anik kainch dissona, oxem khorun ami peryavaran sambalche boldek, tem noxt khorpac amcho tenkko dila, ani hachi amkam zap dhinvchich podteli. Je porim ami vethanv te porim 33% irrvem Goyem kedinch asonk xokchem-nam.

Amche montri mhuntat, minamcho dhondo anikui fuddem vorcho punn thacho peryavaranacher, ani mon’xeamcher unnean unnem osor poddcho (minimum impact). Goy’eant min khaddunk laglear kitlim vorsam zalim? Anik unnean unnem osor mhuntat to khoslo ? Mina khonnitli mati denvun amcheo nodi purvot aileo, ani vaunvtea udokachi vhatt bondh zavunk paulia, baimeo, toleo, khondare sukot aileat ani uloleanchem udok noxt zavun, mon’xank toxem zonvarank khotro asa, pikavolichea xetant, minachi matti poddon xetam noxt zaleant, mina-khonnichea vatharani roste sarke nasson zaite obgathak sompodleat, toxench thea vatharant tanchim ghoram ani pempde (lungs) dulan bhoron asa, ani kitlech, torechea duvensak sampodlole asat, zalear ho unnem osor koso zavunk xekta, ho unnem osor zalear, choddan chod osor kitem astolo ? Parman-hatiyaramcho attak (a nuclear holocaust), Goy’eant, Purtugez tempar thaun min khadtat tor amchea sorkaran azunui “mining policy” kiteak mandunk nam ? Bailea, ontrollavelea praneank ti mandunk ravta ? Are we waiting for the aliens to draft it for us ? Hea vhel’lar, hem ekdomunch mothvachem ki ami hea modur ani ekdomuch gorjechea prosnacher amchem lokx ghalun ani goroz podlear forsanui hea odruxtacher zoit zoddunk, amchi Goy’chi nazuk sobitai ani sundortai amchea fudlea pindgeank sambalchi.

Hea amche cholvolint amchea ammdharani ami montreani dudvamchea forsan mining-gak ani bilder-rank aplo tenkko dil’lo asa, thor osle porititint Bab Feleir-acho kitem vichar ? Goy’chem nixonton zanvchem ? vo Goyem sambalchem ?

Goy’eant kaidea mandavoll ekdomunch bigodleli asa, brostachar ek dhanvte ghadiea sarko, ekdomunch hat-bhair paula. Hakach lagon, amcho Goy’cho sorkar, halta-dolta, adlouta, khod-khodta ani amchea pulam baxen kedn-ai podunk xokta. Kaido-vhevosta amcheam rostem baxen biglot asa, kaim dissam poilim tin disank 10-modim mel’lolim, bomb funtleat ani disan dis choreo, khui pauvlam amchem Goyem ? Brostachar, udhorgothichea paundear ek vhod adkhod zaun asa, zo meren brostachar vostolo te meren Goy’eant khoslich udhargoth zaunchi nam.

Kaido mutleli vost fokt amkam ghoribank, poixe aslole mon’xank khoslech kaide lagonat, amche aamdhar montri chodxe tanchea poxeamchea forsan akaidixer khama koteleank aplo tenkko ditat ani innocent mon’xank pidhapid formaitat. Je kaidean, aplea hok’ak khatir, mina ani “mega project-tam” virud zoggodtat thankam rokdech dhorun, bondkhonint ghalun, pidhapid ditat, ani “encounter” khorun marpachi dhomki passun ditat.

Amchem, bolaikechem, toxench xikxon kendrachi poristiti itli bigodloli asa ki, bitor voichem poilem, 100 paut chintchem poddtat, amcho monis vo burgo, hatunt bitor vo hache bhair boro astolo-gai mhunn ? Hakach lagon zaitech ghorib, zanchekodde tankona, te pasun aplea mon’xank ani burgeank “private” hospitalant ani scholani dhadtat. Aiz Goy’ent hi poristiti zal’li asa.

Ami amchea burgeank ani fudlea pindgank kitem dhovrunk sodtanv ? Khosli girestkai ? Ami sokt chintunk zai, ani aizuch chintunk zai, vellachi ghoddi ani somdirachi sukti, bhorti khonakuch ravona. Amchem adlem, kaalchem Goy’chem chinttun amchim kalza-monak sontostat, suseg-shanti mel’lta, Amchea aichea Goy’chem chintlear dolleant fokt dukham ietat, ani amche ghirestkai ektaupache axek lagon Goy’chi suropai ani sosnikai khobar khorun udoit zalear, faleam Goyem astolem ? Atam vell paula, khorneani amchem niz Goy’kar-pon rakunk, Uttat Goy’karam-no, “vellachi ghoddi ani somdirachi sukti bhorti khonnakuch ravona,” “vethak cukot tor vanvak chuktole”. Faleam Goyem aschem zallear Rakkon khorat Goy-mattechi.

Hea soggot noxtank ek zabab asa, ani thantuntleannuch Goychem ani Goy’karamchem boreponn zavunk zata, them mhutllear bore nitol monnache ani nitol khalzache mon’xank niudun haddunk, je fokt Goychea ani somajeachea borepnna pasot vauvurtole, Goyeant borem sason zai tor, sason choloipi bore asunk zai, thaka lagun moji khalti maghnni Bab Faleiro thaim, zo Congress sorkaracho ek vorixt khambo zavun asa, magtham ieta thea elisanvant bore nitoll, Goy’cho ani Goy’karamcho husko aslole ummedvar amkam divunk.

Baxon khobar khortam, Swargi Ravindranath Tagor-achea utrani “hea tol-moleantlean ani koxtantlean uttum-di mojem Goyem” “Through all this turmoil and tragedy let my Goa awake”

Peryavaran rakhat, Goyem rakhat, Bharat Jai ho, Goyem Jai ho, Viva Goa

Dev borem khorum

No comments: